História PUNKU a prví punkeri

Zdá sa to až neuveriteľné, ale PUNK existuje už 25 rokov! To však neznamená, že patrí do šrotu. Možno že je menej dopytu, zato je však viac dôvodov pre "punk" ako kedykoľvek predtým - "Viva la revolution! Viva la rebelion!" Takto to teda vypadalo pred štvrť storočím.


Sex Pistols v roku 1976
- Steve Jones, Glen Matlock, Johnny Rotten (John Lydon)a Paul Cook. Bolo to tesne po ich "slávnom" interview v TV, kde si otvorili huby a zasypali moderátora oplzlými nadávkami a spôsobili poprask. Do štrnástich dní bola väčšina ich koncertov zakázaná.
Malcolm MacLaren (manažér Sex Pistols) bol tvorca punkového štýlu obliekania, ktoré malo šokovať apatickú spoločnosť.

Shane Mac Gowan, 19-ročný vydavateľ punkrockového fanzinu s názvom "Bondage" (Zajatie"). Londýn, 1977

Február 1976. Britský Skinhead stojaci pred krčmou. Keď o chvíľu neskôr prešli okolo punkáči, zatupená verejnosť v Británii nevedela, koho nenávidia najviac - punkerov alebo skinheadov. Punkáči narobili viac škody pri výtržnostiach, ale skinheadi boli viac násilnickí.

Rok 1978:
Mladý Skinhead v krčme vyjadruje svoj postoj k životu v tejto spoločnosti. Bohužiaľ, vďaka náckom sa dostali skinheadi do ešte čiernejšej pozície ako punkáči.

Bohužiaľ, britské nacionalistické politické strany ako BNF (British national front - slovenská SNS) vycítili svoju šancu a oslovili najradikálnejšiu časť skinheadov, ktorí upustili od svojich pôvodných ideálov a prešli na "druhú stranu barikády", ku ktorým sa pridal ľudský odpad - fašisti a rasisti. Títo sa aj naďalej vydávali za "skinheadov" a tým pošpinili tradíciu Spirit of 69. Tu vidíte smutný obraz nadradenosti. Tento takzvaný skinhead - pre nás otrasný,humusný,dementný... nácek - pochoduje ulicami Londýna a ukazuje, aký je tupý!!! (Londýn, 1979)


-------------------------------------------------------------------------------- Punk nie je komercia, kariéra, rasizmus... Punk bol vždy v menšine, no vždy o ňom bolo počuť a to dosť hlasno. A "bežní" ľudia majú z neho strach, aby im niečo nenarušilo ich takzvaný pokojný život = telka, kariéra, auto, supermarket, McDonald. Ešte by museli začať myslieť! Politici, diktátori sa ho boja, lebo punk ich vždy odhalí, aké sú to prasce.

Po páde komunizmu to u nás (myslené: Slovensko aj českí susedia) s punkom nevyzeralo moc dobre, strácal sa charakter undergroundu, stala sa z toho móda. Mnoho mladých 15-ročných chalanov malo na hlavách číra a v ruke toluén a všade striekali sprejmi znak anarchie (asi ani nevedeli, čo to je). Pre nich to bol len chvíľkový ošiaľ a potom na punk zabudli. Dokonca aj mnoho starých punkerov práve preto zanevrelo na punk. To však bolo tou zmätenou dobou, keď sme ešte nevedeli, čo s tou slobodou robiť.

No práve táto doba pomohla mnohým hajzlom dostať sa k moci a k prachom, objavil sa neonacizmus. A PUNK je tu znova - ako protipól toho všetkého hnusného, je na druhej strane barikády.

V Čechách a na Morave má však toto hnutie oveľa silnejšie zázemie ako na Slovensku. V Prahe hrajú svetovo známe kapely, konajú sa demonštrácie proti náckom a festov je tiež dosť (najmä ten v Trutnove). Na Slovensku je koncertov omnoho menej (a ak sú, často príde málo ľudí kvôli slabej propagácii) , ale to neznamená, žeby naša scéna bola chudobná. Chce to čas a hlavne správnych a ochotných ľudí organizovať koncerty a akcie, hrať punk, písať do zinov. V poslednej dobe sa to začalo hýbať dopredu.

Mnoho ľudí si teda myslí, že punk je naozaj odpad - len kvôli vonkajšiemu výzoru (číro, sidovka a roteny), mnoho ľudí si myslí, že skinhead rovná sa nácek (kvôli holej hlave a bombery), ale inak im to moc nemyslí...

Punk a Oi hudba je o tom istom, a v krčme pri pive, či na koncerte sa spolu cítime najlepšie. Ide nám o to isté, byť slobodný, bez politikov, náckov, komunistov a ostatných komerčákov...

PS:
Možno niektorí nevedia, čo to znamená: U.K. Subs (Subversives = podvraťáci) G.B.H. (Grievous Bodily Harm = ťažké ublíženie na zdraví) Oi polloi (z gréčtiny = bežní ľudia; ang. common people)